Vstup do schengenského priestoru bol pre mňa ozajstným sviatkom. Žijem totiž na slovensko-maďarsko-ukrajinskom trojhraničí, ktoré prednedávnom symbolizovalo územie zabudnuté, pánu Bohu za chrbtom, alebo snáď územie nikoho. Konečne svitla nádej, že aj táto oblasť sa stane súčasťou kultúrno-ekonomického „krvného obehu“ a pritom nič nestratí zo svojho svojrázneho pôvabu.
Aby sme boli presní: veľkú časť letných a jarných mesiacov trávim vo Veľkých Trakanoch. Obec Veľké Trakany sa nachádza 4,5 km od zašlej pýchy budovania komunizmu, železničného prekladiska Čierna nad Tisou. Jeden kilometer vzdušnou čiarou sa od V.Trakan nachádza maďarské hraničné pásmo a o dva ďalšie kilometre prvá maďarská obec Zemplénagárd. Do roku 2006 sme v prípade teoretického záujmu navštíviť susednú dedinu museli cestovať cez najbližší hraničný prechod v Slovenskom Novom Meste 100 km. Pamätám sa z detstva – ešte z čias socializmu – ako som o symbolických pár metrov prekračoval závoru „zelenej hranice“ na hrádzi starej Tisy: len aby som mohol povedať, že som v Maďarsku! A ešte som aj čosi srdnaté zakričal alebo zaspieval. Napodiv, nikto na mňa nestrieľal ani neupozornil… Vtedy sa mi ani nesnívalo, že raz sa to zmení. Obec Zemplénagárd a zem za hraničnou čiarou zostávali tajuplným, nedostupným teritóriom až do roku 2006, keď bola prijatá medzivládna dohoda o turistických hraničných prechodoch medzi Maďarskom a Slovenskom. Aj hrádza starej Tisy sa považovala za turistickú trasu a ja som mohol prvýkrát navštíviť obec Zemplénagárd. Udialo sa to 9.júla spomenutého roka v znamení (nepreháňam) posvätných pocitov. Akoby zachovalejšia, krajšia príroda, no v dedine hádam ešte väčšia zaostalosť a chudoba, a tiež viac starobylosti… Vtedy som zas netušil, že o rok a pol zelený hraničný prechod stratí svoj význam. Vďaka pružnosti kompetentných sme už 21.12.2007 vstúpili do schengenského priestoru. A čo znamená ten priestor, to mi ešte predtým presne vysvetlil chlapík v informačnom stredisku samotnej obce Schengen: možnosť prekračovať štátne hranice kedykoľvek a kdekoľvek bez obmedzenia! Takže nielen na existujúcich cestách a prechodoch, ale prakticky aj na poli. Dnes nie je problém naplánovať si v blízkosti Trakan vychádzku, kde prekročím štátne hranice hoci aj päťkrát. Je čosi čarovné a povznášajúce na permanentnom odkliatí javov, ktoré sa nedávno považovali za nemenné. Je rozkošné odskočiť si na územie druhého štátu dať si tamojšie pivo, víno či Unikum. A buduje sa už aj komunistami zrušená cesta medzi oboma dedinami, z európskych fondov. Toto všetko je dôvodom na radosť. Ostáva však veľký otáznik, čo ďalej na východ. Aj na Ukrajine žijú totiž ľudia. Ale k tomu nabudúce.
Tamás Horkay
1.6.2008 17:06:51