Skip to content

Rozlúčka s Derrickom

Overil som si: nikto sa na blog.sme.sk nevenoval odchodu Horsta Tapperta alias vrchného inšpektora mníchovskej kriminálnej polície. Keďže si však myslím, že Derrick si zaslúži minimálne niekoľko subjektívnych slov vďaky a uznania, podujal som sa na túto úlohu ja – odveký fanúšik tohto (a iba tohto) populárneho krimiseriálu. Nekrológ prichádza s určitým oneskorením, veď Tappert zomrel 13.decembra 2008. Ale radšej neskoro, ako nikdy.

Derricka som sledoval od detstva. Veľmi dlho iba na obrazovkách maďarskej televízie, potom aj STV, najnovšie na TV Duna. Skratka kde dávali, tam som ja ladil. Príčiny mojej náchylnosti k postave azda najdobrotivejšieho policajta na svete sú rôzne. Jednou z nich je takzvaná filozofická hlbka, ktorou Derrick pristupoval k riešeniu aj tých najbanálnejších alebo najbrutálnejších zločinov. Druhou z nich je viacznačnosť uvažovania v protiklade s čiernobielym videním; Derrick sa snažil chápať aj motívy a pozadie zločincov. Treťou príčinou je práve to, čo mnohých priaznivcov akčnosti príbehov znervózňuje: rozvážnosť, pokojnosť prerozprávania, takmer až meditatívnosť (potom aj malý prvok akčnosti získa na sile). Štvrtou príčinou je výchovný aspekt. Viem, že mnohí so mnou nesúhlasia, ale vždy sme potrebovali a budeme potrebovať aj také filmy, seriály či umelecké diela, ktoré nám sprostredkúvajú hodnoty, upozorňujú, nútia k zamysleniu. Piatou príčinou je široký tematický záber – napriek tomu, že v seriáli dominovala drogová tematika.  Šiestou príčinou je príťažlivosť prostredia, „couleur locale“ a taktiež mnohofarebné situovanie príbehov od luxusných palácov mníchovskej „buržoázie“ k najhorším krčmám a odstavným koľajam bavorskej metropoly.

Toľko príčin narýchlo, ale určite by som ich pri dôkladnej analýze našiel aj viac… Pravda, pri nutnej objektívnosti musíme pripustiť, že seriál je predsa len seriál a z tohto titulu sa nemohol vyhnúť určitým stereotypom. Ale tých stereotypov bolo tak málo, fantázia scenáristu bola tak bohatá a herecké majstrovstvo Tapperta tak veľké, že to v mojich očiach pasuje Derricka k suverénne a bezkonkurenčne najlepšiemu krimiseriálu všetkých čias. 

Horst odišiel, Derrick je však medzi nami. Dvestoosemdesiatjeden pokračovaní príbehov najsympatickejšieho policajného vyšetrovateľa je obrovským arzenálom ušlachtilej filmovej zábavy, po ktorom môže siahnuť ktorákoľvek televízia a dúfajme, že po edičnej kompletizácii na DVD aj ktorýkoľvek obyčajný divák.

Zbohom, Derrick – nech žije Derrick!   

Tamás Horkay, utorok 13. januára 2009 08:42

Published inBlog pred televízorom