Nižšie sa nachádzajúci článok som napísal ešte 29.6.2002 a dosiaľ nebol nikde uverejnený. Jeho odkazom je protest proti zákazu konzumácie alkoholu v uliciach Bratislavy. Aj keď pôvab úprimnej naivity spred 10 rokov už mi nie je celkom vlastný a dokonca nekonzumujem ani alkohol, pre zaujímavosť Vám, ctení moji čitatelia a priaznivci, prinášam obsah článku, ktorý by inak skončil v trezore (a myslím si, že by to bola škoda). Príjemné čítanie Vám prajem a môžete pripojiť svoje odkazy, ako vidíte danú problematiku z globálneho aspektu v dnešných podmienkach – v Bratislave, Košiciach alebo hocikde inde.
Od 1.júla tohto roka už nebude možné na verejných priestranstvách bratislavského Starého mesta konzumovať alkohol. Postarali sa o to „otcovia“ tejto mestskej časti svojim všeobecno-záväzným nariadením. Na prvý pohľad nič neobvyklé; kto by už len chcel, aby ulice a námestia malebného mestského jadra okupovali alkoholici. Po hĺbšom zamyslení sa však vynára viac otázok. Prečo potom rovno nezakázať aj všetky krčmy a reštaurácie, v ktorých sa alkohol verejne nalieva, na nespočetných terasách Starého mesta, vďaka ktorým sa bratislavské centrum pomaly, ale isto stáva jednou veľkou krčmou? Starosta Starého mesta Andrej Ďurkovský nové nariadenie odôvodnil nekontrolovaným rastom žobrákov. Nuž, táto argumentácia je prinajmenšom perfídna. Po prvé, chceme sankcionovať alkohol alebo žobranie? Prečo sa otvorene nepriznať k tomu druhému? Po druhé, malomeštiacke moralizovanie proti žobrákom určite neodstráni príčiny sociálnej biedy a zúfalosti, ktoré mnoho ľudí poženú až do tejto priepasti psychosociálnej deštrukcie.
Ale vráťme sa k alkoholu, tomuto nášmu odvekému a večnému neduhu. Ako som už v úvode poukázal, takmer nikto nenamieta proti postupnej premene uličiek historického jadra nášho hlavného mesta v jednu mohutnú reštauráciu, kaviareň, bar, alebo ako to už nazveme. Zabúdame však, že predražený alkohol (pochopiteľne, aj „nealkohol“, pokrmy a jedlá) tam konzumujú najmä naši majetnejší spoluobčania – bohatými rodičmi podporovaní študenti, zbohatlíci, podnikatelia, konjunkturálne úspešní umelci, stredná a vyššia vrstva. A koľko je tých, ktorí by si raz za čas tiež radi so svojimi kamarátmi v jednej príjemnej krčmičke po dobre vykonanej práci posedeli – no nemôžu si to dovoliť! Tým ostáva napríklad nákup neporovnateľne lacnejšieho sudového vína v niektorej z jej predajní, alebo fľašky v obchode. Dobré vínko možno pomaly a nenápadne popíjať s podobne nesolventným kamarátom (-kou), povedzme na lavičke v jednom z mnohých parkov v príjemný letný podvečer, nostalgicky spomínať na staré dobré časy, pokojne sledovať postupné utišovanie mestského zhonu. Keď už cenovo prijateľné a kultivované vinárne takmer neexistujú a v paneláku to nie je ono…
Žial, nariadenie mestského zastupiteľstva posúva do polohy porušovateľov zákona nielen alkoholizovaných žobrákov, ale aj mimo priestorov drahých krčiem kultúrne popíjajúcich, nemajetných spoluobčanov. Ďurkovský a spol. začínajú otvorene trestať za chudobu. Zaiste podľa vzoru Veľkého brata v Spojených štátoch, kde smädnému turistovi policajti vykopnú z ruky aj plechovkové pivo. „Tešme“ sa na nové policajné záťahy! A pritom s „radosťou“ sledujme nekonečné rozrastanie podnikov, v ktorých sa legálne podáva predražený alkohol. Alebo budeme nespravodlivý zákon ignorovať?
Tamás Horkay, utorok 8. novembra 2011 23:50