Keď som si zakladal svoj blog, netušil som, že napokon mi bude problém vyhecovať sa k novým článkom. Posledné smutné udalosti ohľadom naštrbených slovensko-maďarských vzťahov mi však mlčať nedovoľujú.
Prvotná logika a zdravý rozum hovorí, že vláda demokratickej krajiny má slúžiť všetkým občanom danej krajiny, teda aj príslušníkom rôznych menšinových skupín, vrátane menšiny maďarskej národnosti. Keď v roku 2006 po zostavení novej vládnej koalície začali túto slovenskú vládu ostro kritizovať niektorí predstavitelia európskych štruktúr, aj ja som bol názoru, že kritika je trochu predčasná.
Dnes môžeme bohužial konštatovať, že pán Wiersma a ďalší sa nemýlili. Atmosféra v spoločnosti sa zhoršuje zo dňa na deň. Možno donekonečna kritizovať extrémistické skupiny v Maďarsku, veľkomaďarské chúťky Viktora Orbána (aj keď to považujem za nezmysel) či politikov SMK. Ale bol to politik na čelej strany samotnej slovenskej vládnej koalície, kto nalieval olej do ohňa. Bol to Ján Slota, ktorý sa neustále vulgárnejšie a agresívnejšie vyjadroval na adresu maďarského národa a jeho politických predstaviteľov. Bol to Ján Slota, kto pustil džina z fľaše!
A je to premiér Fico, ktorý sa na to celý čas nečinne prizeral, ba možno ho mlčky obhajoval. Je to prezident Gašparovič, ktorý nám ani náhodou nedáva cítiť, že sa považuje za prezidenta všetkých občanov. Bola to slovenská polícia, ktorá prišla s teóriou samozbitia Hedvigy Malinovej a svoj ťažký omyl dodnes nepriznala. Bol to náš Štátny pedagogický ústav, ktorý vydal jazykovo a gramaticky neobhájiteľnú učebnicu zemepisu. Opäť: je to naša polícia, ktorá na slovné útoky maďarských fanúšikov reaguje brutálnou bitkou a ublížením na zdraví. Treba pokračovať?
A ako to vyzerá dnes? Maďarský premiér Gyurcsány ( i keď ako politik doma na celej čiare sklamal) sa snaží zachraňovať situáciu odkazmi na zdravý rozum aj do vlastných radov. Na Slovensku to z najvyšších miest bohužial nehrozí. Namiesto toho premiér Fico, sťa by demonštrácia sily, zvolá v sobotu v pulóvri mimoriadnu tlačovku, kde v prítomnosti ministrov Kubiša a Kaliňáka dramaticky vyhlási, že nám tu teda žiadni uniformovaní maďarskí nacisti pochodovať nebudú. Súhlas, ale kvôli takej – s odpustením – sprostosti má najvyšší ústavný činiteľ prerušiť zaslúžený víkendový oddych?
Zdravý rozum a ľudský rozmer politiky by mali vládnuť v politickej reprezentácii a kľúčových stranách Slovenska i Maďarska, aby táto nacionalistická eskalácia nepokračovala. Pretože „obyčajní ľudia“ zväčša naozaj spolunažívajú v pokoji. Ale dokedy? Práve zlá a vyhrotená atmosféra medzi týmito krajinami dokáže totiž otráviť vzťahy aj medzi ľuďmi v komunitách.
Existuje mlčiaca väčšina? Záleží väčšine ľudí na Slovensku a v Maďarsku, aby sa náš spoločný životný priestor, Karpatská kotlina ďalej nebalkanizovala? Prajeme si naďalej pestovanie obmedzenej malosti a egoistickej nenávisti, alebo naopak veľkorysého, hrdého skutočného národovectva, ktoré ostatným národom – vrátane maďarského! – podáva priateľskú ruku?
Ak áno, povedzme jedno ohlušujúce a dôrazne NIE ďalšiemu bičovaniu národnostných vášní!
Tamás Horkay
9.11.2008 9:46:26