Zabrániť môjmu opätovnému zvoleniu za riaditeľa ZUŠ Veľké Kapušany mohli len členovia Rady školy vo výberovom konaní 16.júna 2009. Viete, ako to v týchto radách väčšinou býva: každý z kandidátov má svojho človeka a informácie o tom, kto za koho bude hlasovať bývajú verejným tajomstvom. Najdôležitejšie je, ktorý kandidát je aký „lobista“, čiže – nebuďme naivní – riťolezec. V tomto bode som jednoznačne zlyhal.
Spočiatku som sa domnieval, že by ma mohli podporiť všetci siedmi, veď fakty a výsledky hovorili za mňa. Nerátal som však s faktorom ľudskej emocionality, ktorý v určitých prípadoch dokáže prevalcovať všetko ostatné. Neúnavná zákulisná kampaň v prospech mojej protikandidátky a šikovné využitie mojich slabostí, ako sú prílišná poctivosť, uzavretosť či impulzívna povaha no a v neposlednom rade neprajná ľudská závisť dosiahli svoje. V školstve je bohužial veľmi ťažké ľudí motivovať k práci na sebe, česť výnimkám (neverím, že Mikolajove zákony podstatne pomôžu) a dôraz na kvalitu a náročnosť môže pôsobiť hoci aj sebavražedne. Najmä keď s financiami to vôbec nie je ružové.
Nepochopenie mojich snáh, nechuť k zmenám a prísľub pohodlného života spôsobili, že väčšina mojich kolegov fandila protikandidátke a bývalej riaditeľke I.Tóthovej. To znamenalo pre ňu dva hlasy zo siedmich (toľko je v Rade školy zastúpených pedagógov). Tretí hlas jej zrejme dodala delegovaná zástupkyňa mesta, pri ktorej sa v prospech I.Tóthovej jednohlasne spomínal fakt, že spolu hrajú v citarovom súbore. Geniálny argument pri voľbe riaditeľa, však… No ale hlasovanie bolo tajné, takže nikomu nič neprisudzujem.
To sú tri hlasy. Zvyšné štyri hlasy akože mali byť moje. Zástupkyňa nepedagogických zamestnancov, dvaja zástupcovia rodičov a ďalší delegovaný zástupca mesta. Oprávnene som sa domnieval, že budú hlasovať v môj prospech z presvedčenia, pre moje odborné kvality a dosiahnuté výsledky. Lenže rozohrala sa špinavá spravodajská hra, spomenutá v predminulom článku, čo minimálne dvoch ľudí z týchto štyroch výrazne zneistilo.
A stalo sa, čo som ani vo sne nečakal: nerozhodný výsledok 3:3. Do smrti sa nedozviem, ktorý z členov hlasoval za tretiu kandidátku s minimálnymi šancami a čo tým chcel dosiahnuť. Je pravda, že jeden člen zvolený za rodičov na druhý deň po voľbách odstúpil a neskôr sa mi telefonicky priznal, že to bol on. Ale to ešte nič nemusí znamenať.
Vznikla však prekérna situácia. Radu školy bolo treba doplniť, bolo treba zvolať mimoriadnu schôdzu rodičov. Najviac záležalo na tom, kto ako zmobilizuje svoj tábor, koľko ľudí presvedčí, aby sa dostavilo na doplňujúce voľby. Konali sa v posledný deň môjho funkčného obdobia, keď som už dianie mohol sledovať iba z „exilu“ v mieste mojej práceneschopnosti. „Môj tábor“ hanebne zlyhal, diskreditačná kampaň a zrada jedného člena spôsobili úplnu demoralizáciu. Prisahám, že sám som nič neurobil pre ovplyvnenie týchto volieb. Naopak druhá strana zmobilizovala dvakrát toľko ľudí a o víťazovi nebolo pochýb.
V konečnom dôsledku to znamená, že druhé kolo výberového konania, ktoré primátor zo zákona musí vypísať a zorganizovať do konca decembra bude pravdepodobne len formalitou. Hoci ktovie…
V najbližšom článku sa dozviete, aké informácie, alebo skôr dezinformácie a hlášky odzneli v súvislosti s výberovým konaním na funkciu riaditeľa ZUŠ na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva vo Veľkých Kapušanoch v posledný júlový deň.
Tamás Horkay, piatok 4. septembra 2009 23:59