Nemal by som sa už toľko vzrušovať politikou. Ale nechcem zobrať na vedomie ani to, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Tak skúsim ďalší výkrik do našej beznádejnej tmy.
Predvolebná kampaň v Slovenskej republike bola nechutná ako azda nikdy predtým. S maďarskou kartou sa hralo do nemoty, manipulovalo sa s tragédiou obetí povodní. Vláda ako keby sa nechcela vzdať moci a núti parlament zasadať aj deň pred voľbami. A do toho predvolebné diskusné relácie. Na jednej strane úporná, riadená nuda STV (pozdravujem, pán Košík). Na druhej strane gýčové exhibície Zlatice Puškárovej, ktorej ego je stredobodom akejkoľvek politickej diskusie na Markíze.
Pravda, slušnosť a fakty tu dávno stratili svoju váhu. Vyhrali chrapúňstvo, zavádzanie a chytráctvo. Nečudujem sa predsedovi Csákymu, že odmietol asistovať vo fraške TV Markíza. Lenže jeho postoj by si museli osvojiť aj ďalší stranícki lídri – v opačnom prípade sú obviňovania zo zbabelosti na Csákyho adresu nie neopodstatnené.
Ale nie o tom som chcel písať. Sledujúc nechutné divadlo v réžii Z.Puškárovej s hereckým obsadením A.Belousovová, B.Bugár a D.Krajcer ma zaujal moment diváckych otázok.
Mladý muž sa predstavil ako kandidát strany Sloboda a solidarita a položil otázku lídrovi Mostu Bugárovi v približne nasledujúcom znení:
„Vieme, že premiér maďarskej vlády Orbán razí protislovenskú politiku. Vás označil za zradcu. Kedy sa konečne voči tomu ohradíte?“
Čakal som, hoci naivne, že Bugár mladíka trochu poopraví. Nie, starý Vojto riekol približne toto:
„Ja som to už viackrát urobil, dokonca ma za to aj kritizovali. My sa musíme dohodnúť tu medzi sebou a nikto nám do toho nebude hovoriť“, blablabla, akoby sme nežili vo veľkej globálnej dedine.
Uvedomil som si, že priemernému politikovi na Slovensku (a možno všade) sú dôležitejšie voličské hlasy, ako pravda. Ale pozastavme sa tu trochu!
Mladý kandidát SaS predniesol rozšírené klišé, ktoré neobsahuje ani toľko pravdy, ako že z maďarského parlamentu sa šíri hnedý mor. Lenže ono klišé je živené napríklad aj reklamným spotom slovenského premiéra Fica, podľa ktorého nás ohrozuje veľkomaďarská politika.
Tak, prosím, pár viet na tému Viktor Orbán. Menovaný muž je jedným z emblémov prevratného roka 1989 v Maďarsku. V rokoch 1998-2002 už raz bol maďarským premiérom. Bolo to obdobie azda najsvetlejšie, pokiaľ ide o slovensko-maďarské vzťahy a spoluprácu.
Viktor Orbán za 20 rokov svojej politickej činnosti podľa mojich informácií neurobil ani nepovedal nič, čo by ho usvedčilo z protislovenskosti. Je významným konzervatívnym politikom, skvelým rečníkom, charizmatickým stratégom, podpredsedom Európskej ľudovej strany, patriotom, ktorý slušne, no razantne háji národné záujmy svojej krajiny – nič viac a nič menej.
Klamstvo o Orbánovej protislovenskosti môže byť živené napríklad tvrdením, že 4.júna sa maďarský parlament zaoberal 90.výročím Trianonskej zmluvy a toto dátum vyhlásil za Deň národnej spolupatričnosti. Tu sme však konfrontovaní s hlbokou nevedomosťou klamárov. Klamári (aj keď azda neúmyselní) nepoznajú obsah deklarácie maďarského národného zhromaždenia. Nevedia, že táto deklarácia ani náznakovo nevznáša územné nároky; nie je jednostranná ani revizionistická, je naopak poctivým pokusom o citlivú a diferencovanú reflexiu tejto spornej, ale historicky významnej udalosti.
K tomuto klamstvu bohužiaľ prispel aj denník SME, keď 3.júna k téme spomienky na Trianon zverejnil povrchný, zavádzajúci, veci neznalý komentár Petra Schutza.
Len na okraj: emailom som denníku SME ponúkol, že preložím a zverejním podstatu deklarácie maďarského parlamentu. Nedostal som odpoveď.
Ale vráťme sa ku klamstvu Orbánovej protislovenskosti. Pán premiér Viktor má teraz toľko domácich starostí, že ho pravdepodobne ani nenapadne uvažovať o podobných obvineniach. Nový maďarský parlament pracuje v rekordnom tempe a rovnako nová maďarská vláda. Najnovšie prijali balíček 29 ekonomických opatrení, medzi nimi 16-percentná rovnú daň (!) a extradaň pre banky. Úplne prvým opatrením nového parlamentu bolo obmedzenie počtu poslancov. Zoštíhlila sa vláda, zostalo len osem ministerstiev. Zaviedli trestnoprávne pravidlo „trikrát a dosť“. Mohli by sme dlho pokračovať.
Orbán je politik iného formátu ako Fico, ktorý sa nehoráznosti vlastnej koalície pokúša zastrieť maďarskou kartou.
Skúsme byť optimisti a veriť, že onedlho aj na Slovensku budeme mať vládu, ktorá sa tej Orbánovej v otázke kompetentnosti a legitímnosti vyrovná.
Hoci v zúfalosti z terajšieho stavu našej (nielen) politickej nekultúrnosti by som najradšej volil Paliho Kapúrkovú.
Tamás Horkay, štvrtok 10. júna 2010 10:14