Inštruktívnou hudbou je v širšom zmysle všetko, čo prispieva k osvojeniu si základov muzicírovania a pomocou ucelených hudobných útvarov, menších alebo väčších foriem slúži hudobnopedagogickým účelom. Nie každá inštruktívna hudba je však písaná pre deti a naopak, hudba pre deti a o deťoch nemusí byť prvoplánovo inštruktívna s prevažujúcou hudobnopedagogickou funkciou.
Nebývalý rozmach inštruktívnej hudby a hudby pre deti (pravda, zväčša v ich nerozlučnom spojení) prinieslo práve minulé, 20.storočie. A bolo tomu tak práve a predovšetkým v strednej a východnej Európe, v krajinách východného bloku. Nezainteresovaných priaznivcov hudby by tento fakt mohol aj prekvapiť. Zato nás, ktorí vieme, aké skvelé úspechy dosiahla a dosahuje systém hudobného školstva hlavne v Rusku a bývalom Sovietskom zväze, v takzvanej ríši zla, už menej. Nie je teraz našou úlohou skúmať, či je často zdôrazňované všeobecné temno takzvaného komunistického režimu vôbec zlučiteľné s tak pozitívnou skutočnosťou, ako je precízne prepracovaný systém hudobného školstva od základov po vrchol. Sovietsky vzor – tentoraz prízvukujme, našťastie – s väčšou alebo menšou dôslednosťou prebrali aj ostatné štáty východného bloku. Inštitucionálny kolos prirodzene potreboval aj svoje kompozično-repertoárové zabezpečenie pre deti a ich učiteľov, ktoré výdatne slúži svojmu účelu až dodnes.
Špecifiká tohto repertoáru som sa Vám rozhodol priblížiť na niektorých inštruktívnych dielach pre klavír z pera veľkých osobností 20.storočia. Predmetom dnešnej sondy bude maličký výsek z tvorby Bélu Bartóka, Juraja Hatríka, Samuela Majkapara a Sergeja Prokofjeva – zatiaľ tak, v abecednom poradí. Traja z nich, Bartók, Hatrík a Majkapar sa hudbe pre deti venovali či venujú intenzívne, dlhodobo a systematicky, kým Prokofjev si s ňou podal ruky iba akoby mimochodom. Okrem toho spomenutých pánov spája už iba to, že žili v jednom storočí a v jednom geografickom priestore – a práve preto môže byť naša dnešná sonda vzrušujúca.
Poďme pekne po poriadku, historicko-chronologicky. Samuel Majkapar (1867-1938), okrem iného klavirista a muzikológ ukrajinského pôvodu vyučoval v 1.polovici 20.storočia na petrohradskom konzervatóriu, a je jedným z najpopulárnejších a najplodnejších rusko-sovietskych tvorcov detskej klavírnej hudby. K jeho najznámejším klavírnym cyklom patria Biriulki op.28. Hudobný jazyk týchto skladbičiek sa pohybuje v znamení tzv. čistého romantizmu a hoci miestami je ich autor v jednom dychu spomínaný s Čajkovským, ten veru nemá nič spoločné s pátosom a sentimentalitou veľkéno ruského syntetika. Zato v lahodnosti a pôvabe melodickej invencie je Majkapar, nielen čo sa ruskej inštruktívnej klavírnej hudby týka, neprekonateľný. Z jeho hudby prúdi skromná, nefalšovaná jednoduchosť, dobrodušná chápavosť sveta detí a povestná, temer hmatateľná čistota jeho nevinnosti. Koncentrovanosťou lyrického obsahu tieto miniatúry pripomínajú Schumanna a jeho Detské scény. Programový charakter Biriulok kolíše od naivnej zvukomaľby po hlboký ponor do všeobecných citových stavov. V znamení posledne spomenutého pólu si vypočujme dva úryvky z Biriulok: najpr Vzrušenie, č.6 a potom Sirôtku, č.2. Sirôtku hrá Mila Baslavskaja. (ukážka č.1-2)
Krátko pred Majkaparovou smrťou, v rokoch 1934 až 1936 vznikalo veľkolepé klavírne univerzum Bélu Bartóka, geniálneho novátora a syntetika hudby 20.storočia s názvom Mikrokozmos. Zoltán Kodály, Bartókov priateľ a súputník píše nasledujúce vety: „Deti v Maďarsku ešte nevedia, aký darček na celý život dostali k Vianociam roku 1936. Vedie to však všetci tí, ktorí naše deti chcú viesť do sveta, kde je vzduch čistejší, nebo viac modré, slnko teplejšie. Ich dávne želanie, aby sa k nim pridal aj Bartók, sa teraz splnilo“. Mikrokozmos mimochodom nestojí v inštruktívnej tvorbeBélu Bartóka osamotený. Spomedzi viacerých cyklov ľahkých skladieb pre deti spomeňme aspoň 4 zošity voľnej zbierky s názvom Pre deti, ktorá obsahuje 85 nesmierne rozmanitých a hudobne nemenej hodnotných úprav maďarských a slovenských ľudových melódií.
Ale späť k Mikrokozmu, ktorý abstrahuje a „inventarizuje“ všetky snaženia, poučenia a výsledky posledných desiatich rokov Bartókovej tvorby, čím pripravuje novú, „klasicky“ zjednodušenú syntézu 5. sláčikového kvarteta. Skladateľ deti nijako nepodceňuje, naopak. Aj najjednoduchšie dielka majú svoju hudobnú hodnotu a pedagogickú funkciu, ba neraz aj svoje prekvapujúce výrazové nároky z hľadiska nepravidelných metrorytmických tvarov či agogiky. Mikrokozmos je zároveň plnohodnotnou klavírnou školou v šiestich zošitoch od začiatkov po vrchol, kde posledné skladby sú hotovými koncertnými útvarmi. Každé „cvičenie“ má svoj vtipný názov, ktorý dvomi-tromi slovami vystihuje podstatu riešeného problému: aj v tom je Mikrokozmos výnimočný. Nestretávame sa už tu s úpravami ľudových melódií, skôr s duchom ich abstraktnej, maďarsko-rumunskej substancie. Ten dýcha z každého taktu Mikrokozmu, spolu s nezameniteľným hudobným štýlom vrcholného Bartóka. A čím je ešte toto klavírne univerzum mimoriadne, to je pentatonický základ tónového systému, ktorý sa rozširuje a organizuje postupne, prirodzene až spontánne. Celkom v znamení slávnej Kodályovej metódy, ktorá je v našej krajine bohužial stále málo známa a aplikovaná. A, žial, podľa mojich poznatkov je takisto málo známy a používaný Bartókov Mikrokozmos.
Vypočujme si krátku ukážku zo 4.dielu Mikrokozmu s názvom Gyermekdal – Kinderlied (v preklade Detská pieseň). Iste nám neunikne jej svojrázna bitonalita a hlboká meditatívnosť. (ukážka č.3, hrá T.Horkay)
Zostaňme ešte v tridsiatich rokoch minulého storočia, presnejšie v roku 1935. Vtedy vznikol jediný klavírny cyklus pre deti z pera ďalšej veľkej osobnosti minulého storočia, Sergeja Prokofjeva. Sled dvanástich skladieb má jednoduchý názov Detskaja muzika čiže Hudba pre deti, nemecky prekladaný ako Kinderstücke, op.65. Máme tu do činenia s voľnou zostavou kontrastných, pôsobivých náladových obrazov, ktoré mnoho poodkrývajú z tajomstiev Prokofjevovej, tvorivou energiou nabitej autorskej kuchyne. Zväčša čerpajú z nekonečného inšpiračného žriedla prírody (Ráno, Chorovod svrčkov, Dážď a dúha, Večer, Mesiac svieti nad lúkami) alebo prinášajú obvyklé žánre detskej hudby (Malá rozprávka, Valčík, Pochod). Hudba pre deti však predpokladá relatívne vyspelých a šikovných malých interpretov; u nás by sa s niektorými jej kusmi ťažko popasoval nejeden absolvent ZUŠ. Prokofjev teda dôveruje detskej vnímavosti a hudobnej fantázii, no nevystavuje ju príliš ostrým dizonanciám, zostáva v bezpečí mierne chromatizovaného tonálneho priestoru a na rozdiel od Bartóka kladie dôraz na jednoduchú, dokonale transparentnú a pravidelnú, najlepšie periodicky tvarovanú mezzoštruktúru. To však nič neuberá z výrazovej sily, lyrickej hlbky, žartovného espritu či motorického dynamizmu Hudby pre deti. Vypočujme si teraz dva úryvky z nej, ktoré predstavujú protichodné stránky autorovej poetiky: sarkastickú Tarantelu a dojímavo-lyrický Večer. Hrá opäť Mila Baslavskaja. (ukážka č.4-5)
Napokon sa dostávame do súčasnosti a na Slovensko v osobe Juraja Hatríka (1941). Tento popredný predstaviteľ strednej skladateľskej generácie je azda najplodnejším majstrom inštruktívnej hudby u nás, jedným z jej najvýznamnejších tvorcov. Hatrík sa hudobnej pedagogike venuje na rôznych úrovniach, teoreticky, prakticky i kompozične a tvorba pre deti je jedným z ťažísk jeho skladateľského oeuvre. Doteraz vytvoril niekoľko desiatok takýchto cyklov, z ktorých sme pre dnešok vybrali cyklus 6 skladbičiek pre klavír s názvom Posledný deň prázdnin z roku 1964. Ako naznačuje už názov, autor v ňom reflektuje na istú, typickú a presne vymedzenú životnú realitu dieťaťa v školskom veku a jej jednotlivé momenty spája do suitového celku s vysokou mierou kompozičnej integrity, dokonca s motivickými reminiscenciami v poslednej časti. Sú tu prítomné prvky impresionizmu (časť Dažďové kvapky), groteskne, „šostakovičovsky“ zafarbeného neobaroka (Veselý rozhovor), iskrivej hravosti (V parku, Hra), ale aj elegickej zádumčivosti na pozadí zlovestného ostináta ľavej ruky (Nad knihou). Naopak Hatrík rezignuje na triviálnu zvukomaľbu či strojenú jednoduchosť. Cyklus Posledný deň prázdnin dôstojne reprezentuje vycibrené skladateľské majstrovstvo autora a zároveň realizuje svoju didaktickú funkciu, najskôr pre stredné a vyššie ročníky ZUŠ. Vypočujme si z neho prvé dva časti Nad knihou a Hra (ukážka č.6-7).
Učitelia a mladí adepti klavíra nemusia teda trpieť núdzou o hodnotnú prednesovú, inštruktívnu a didaktickú literatúru z pera skladateľských osobností 20. storočia. Poprajme si len, aby táto hudba častejšie znela za bránami hudobných škôl aj na Slovensku, pretože v rozpore so zaužívanými predsudkami ona deťom vonkoncom nemusí byť cudzia.
Mgr. Tamás Horkay, PhD.
Použité pramene
Bartók, Béla: Mikrokozmosz. Zongoramuzsika a kezdet legkezdetétől. Mikrokosmos. Klaviermusik von allem anfang an IV. Editio Musica Budapest
Hatrík, Juraj: Posledný deň prázdnin. Der letzte Ferientag. 6 skladbičiek pre klavír. Panton Praha-Bratislava 1964
Majkapar, Samuil: Biriulki pro fortepian. Polskie wydawnictwo muzyczne
Prokofjev, Sergej: Hudba pro mládež op.65. Zwölf Kinderstücke. Editio Supraphon Praha 1989