My dbáme na detaily! Takto znel populárny slogan istého maďarského textilného podniku v osemdesiatich rokoch, v pikantnom reklamnom šote budapeštianskej televízie. Detaily sú naozaj veľmi dôležité, kto by už o tom pochyboval. Detaily, hoci celkom mimohudobné, majú svoje miesto aj v našom hudobnom a koncertnom živote.
Zoberme si napríklad otázku možnosti občerstvenia pred, počas a po koncerte. Nikto predsa od poslucháča nemôže chcieť, aby kaloricky hodnotnú hudobnú potravu konzumoval s prázdnym žalúdkom a so suchým hrdlom! Filharmonické bufety majú preto v hudobnej praxi všetkých čias nezastupiteľné miesto. Aj tie v Slovenskej filharmónii. Návštevník bratislavskej Reduty si môže hneď vybrať medzi viacerými možnosťami. Tí s tučnejšou peňaženkou a uprednostňovaním luxusného životného štýlu si môžu vo foyer dať šampanské. Tí ostatní sa môžu vybrať hore schodmi a pri balkónoch zatočiť doprava, do Filharmonického klubu. Toto obľúbené miesto vyrozprávania si koncertných dojmov a ostatných starostí /hudobníkmi, ale aj ich poslucháčmi/ pred časom menilo svoj charakter i majiteľa. Nedávno sa v ňom konzumovalo za takzvané ľudové ceny: deci minerálky dve koruny, deci /dobrého/ bieleho vína osem korún, deci ovocnej šťavy tri-štyri koruny. V jednoduchom, autentickom a prirodzenom prostredí s pekným výhľadom, v priestranných a príjemných priestoroch klubu, pri poháriku dobrého vína sa dobre dávali na papier aj postrehy z práve doznievajúceho koncertu. Tomuto je ale zrejme nenávratne preč. Noví majitelia sa rozhodli prestať prispôsobovať ceny nemajetnej klientele /s výnimkou kávy a čaju/. Deci bieleho je odrazu pätnásť korún, deci ovocnej šťavy šesť korún, deci minerálky štyri koruny. Písaniu kritík vo Filharmonickom klube odzvonilo…
Ale aspoň naďalej existuje a utrápený či hoci fascinovaný poslucháč si môže dať v pauze prinajmenšom kafé. Túto možnosť návštevníci takej Moyzesovej siene pri Dunaji nemajú /ak si odmyslíme nápoj z kávomatu, pochopiteľne otáznej kvality/. I tam sa diali veci: pred dvoma rokmi ju dostala späť Filozofická fakulta UK. Jej úradníci vyhrabali akési hygienické predpisy a skromný bufet priamo pri šatni zrušili. Spôsobili tým vážnu trhlinu v kritickej reflexii najmä súčasnej hudby, pretože festival súčasnej hudby Melos-Étos sa odohráva prevažne v Moyzesovej sieni. Len si predstavte umoreného recenzenta, ako sa naložený náročnými intelektuálnymi „dobrodružstvami“ potáca z jedného koncertu na druhý a nemôže svoju unavenú myseľ osviežiť ani šálkou pressa! Potom veru má čo robiť, aby v šialenom slede prevratných hudobnofilozofických konklúzií náhodou nezadriemal. Pretože aj „kritik“ je len človek, aj keď možno nie všetci hudobníci s tým súhlasia…
Veru, detaily sú dôležité. Prísť na koncert znamená určitý zabehnutý rituál, pri ktorom každá súčiastka „stroja“ má svoju nezastupiteľnú funkciu. Občerstvenie sme práve rozobrali. Pokračovanie hádam nabudúce.