Symbolické prekonávanie Trianonu
Nacionalizmus je neobyčajne silný emotívny nástroj na odpútanie pozornosti od zúfalosti životných podmienok väčšiny obyvateľstva. Je to nástroj, ktorý vládcovia použijú vždy, ak svoju moc cítia v ohrození. Dokazuje to aj vývoj situácie okolo tzv.Zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý budapeštiansky parlament prijal 19.júna 2001.
Zákon o Maďaroch, žijúcich v susedných krajinách č.LXII/2001 Zb. – to je presný názov dokumentu, ktorý v týždňoch od začiatku jeho účinnosti zapríčinil v slovensko-maďarských vzťahoch nebývalý vzruch. Konzervatívna koalícia našich južných susedov ním chcela dokázať, že starostlivosť o maďarské menšiny v susedných štátoch pre ňu nie je prázdnou frázou, no pre ich hmotné a duchovné blaho je ochotná okrem bombastických vyhlásení čosi aj urobiť. Zákon však bol prijatý konsenzom všetkých parlamentných strán.
Od začiatku diskusií sa označoval ako kontroverzný. Taký naozaj aj je. Nie z dôvodu “narušovania noriem medzinárodného práva, zvrchovanosti Slovenska, exteritoriálneho účinku” a podobných nemohúcich argumentov, ktoré v poslednom čase naše médií zaplavili. Bez toho, aby sa ich pôvodcovia unúvali svoje tvrdenia aspoň minimálne konkretizovať. To ostatne neurobil ani štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo vo svojom minulotýždňovom článku pre Slovo.
Nie, zákon je sporný z dôvodu, že zvýhodňuje jednu skupinu obyvateľstva pred druhou, a to na základe národnej príslušnosti. V čom však tieto zvýhodnenia spočívajú? Urobíme krátky exkurz do obsahu zákona, ktorý sa u nás dočkal masívnej škandalizácie, no takmer žiadnej vecnej reflexie.
Zľavy a výhody drobné, no reálne
Ten predovšetkým vnáša Maďarov v susedných štátoch MR /okrem Rakúska/ do právneho poriadku Maďarska. Ten, kto aktívne hovorí po maďarsky alebo sa ako Maďar cíti, prípadne vykonáva činnosť v prospech svojho etnika v kultúrnych a cirkevných organizáciách, dostane preukaz Maďara. Držitelia preukazu môžu na území MR absolvovať štyri cesty ročne v jednom smere vlakom za 90 %-nú zľavu; to je azda najvýznamnejšie zvýhodnenie, na ktorú majú nárok všetci. Študenti a pedagógovia môžu okrem toho dostaž študentské, resp.učiteľské preukazy svojich kolegov v Maďarsku, ktoré im umožnia ďalšie výhody v nakupovaní skrípt a navštevovaní štátnych múzeí a divadiel. Vedci a študenti budú maž k dispozícií rozsiahly systém štipendií a stáží.
Preukaz Maďara uľahčí tiež nájsť prácu v MR na tri mesiace ročne. Zväčša ide o sezónne práce a kvalifikované profesie v cestovnom ruchu, stavebníctve a poľnohospodárstve, a budúci pracujúci si musí takisto vybaviť povolenie na pobyt a pracovné vízum. Najmedializovanejším prvkom je dotácia pre detí, navštevujúce ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v sume 20 tisíc forintov. O tú je ale treba požiadať a nepatrí automaticky každému diežažu: deti rodičov nadštandardných príjmov na ňu nárok nemajú! Preukaz Maďara nemôže vlastniť osoba, ktorá má v MR trvalý pobyt alebo je trestne stíhaná. O vydanie preukazu treba požiadať v niektorej informačnej kancelárii /u nás ich je 11/, no žiadateľ si ho musí prevziať v Maďarsku.
Ako chce slovenská exekutíva svojim občanom zabrániť, aby poberali finančné prostriedky zo zahraničných nadácií alebo cestovali v zahraničí so zľavou? Už predstava je trochu orwellovská. Silácke vyhlásenia J.Chleba a ostatných zato hanblivo “zabúdajú” na fakt, že na Slovensku obdobný zákon už päž rokov máme. Pokrytectvo najvyššieho kalibru. /Aby záležitosť bola ešte zaujímavejšia, Chlebovo ministerstvo je kľúčovým štátnym orgánom, pôsobným vo vzťahu k zahraničným Slovákom./. Zákon o zahraničných Slovákoch č.70/1997 Zb. je tomu maďarskému podobný, no rozsah zvýhodnení pre zahraničných Slovákov je ešte väčší. Môžu napríklad požiadať o prijatie na štúdium alebo do zamestnania bez ďalších povolení, môžu sa dlhodobo zdržiavať na Slovensku a na preukázanie ich slovenského povedomia stačí svedectvo dvoch zahraničných Slovákov. Maďarský zákon navyše pamätá na minimum sociálnej spravodlivosti, čiže do systému výhod nezahrňa státisíce emigrantov na Západ, ktorých životný štandard je v porovnaní s občanmi krajín znovuzavedeného kapitalizmu v strednej a východnej Európe podstatne vyšší.
Rumunské riešenie ako vzor
Čo však s oprávneným pocitom diskriminácie tých, ktorých sa predmetný zákon netýka, čiže nemaďarských obyvateľov predmetných štátov, čo s ich oprávnenou nespokojnosťou? Vo vzťahu k Rumunsku Orbánova vláda tento problém vyriešila originálne a trochu nelogicky, no spôsobom jedine pokrokovým: Zákon o zahraničných Maďarov sa bude týkať aj Rumunov! Spravodlivosti sa dostalo zadosťučinenia a zdroj budúcich konfliktov sa eliminoval. Kampaň, ktorú proti tejto dohode naštartovali opoziční socialisti a odbori, je dôkazom reakčného sociálpatriotizmu oficiálnej ľavice a odborovej byrokracie. Začali strašiť neobmedzeným otvorením trhu práce, hoci pracovné povolenia sa budú vydávať iba na tri mesiace a vo veľmi obmedzenom množstve. Zamestnávatelia na druhej strane neskrývajú radosť z väčšej konkurencie pracovnej sily a z jej predpokladaného zlacnenia…To je však už všeobecný problém trhu a kapitalizmu, ktorý krajanský zákon nevyrieši.
Je ťažké predpovedať, ako sa práve rozbiehajúce kuloárne vyjednávania /opravené: rokovania/ medzi slovenskými a maďarskými diplomatmi skončia. Pál Csáky sa prihovára za “rumunské” riešenie, slovenská strana hystericky hrozí medzinárodnými súdmi, maďarská strana zas nepripúšťa vyňatie Slovenska z pôsobnosti zákona – to sú útržky, ktoré sa k verejnosti dostávajú. Preukaz Maďara bude pre väčšiny maďarských spoluobčanov otázkou hrdosti a cti. Nezávisle od nacionálnych emócií a tak trochu aj proti nim maďarsko-rumunská dohoda vytvorila asi nechcený, no pozitívny precedens, kde jeden stredoeurópsky štát podporuje chudobnejší druhý. Od vzájomnej vôle dohodnúť sa závisí, či skôr symbolické, no konkrétne materiálne výhody zákona o zahraničných Maďaroch si bude môcž užívať celé slovenské obyvateľstvo.
Tomáš Horkay