Gustav Mahler: Des Knaben Wunderhorn. Sarah Connolly / Dietrich Henschel. Orchestre des Champs-Élysées, Philippe Herreweghe.
Harmonia mundi 2006/2011
Mahlerova storočnica, teda 100.výročie jeho úmrtia ani v hudobnej celosvetovej verejnosti nerezonuje tak silno ako Lisztovo bicentenárium. S o to väčšou radosťou som sa podujal napísať recenziu o novej nahrávke vydavateľstva Harmonia mundi so sériou Mahlerových orchestrálnych piesní zo zbierky Chlapcov čarovný roh. Platňa tak úplne nová nie je, ide totiž o reedíciu z roku 2006. To je však iba maličká chyba krásy. Interpretačné obsadenie je veľkolepé. Všestranne senzačný dirigent Philippe Herreweghe, pôvodne špecialista na barokovú hudbu, ním založený parížsky súbor Orchestre des Champs Elysées a dvaja renomovaní speváci, špecialisti na staršiu hudbu (Mozart, Gluck, Händel): Sarah Connolly a Dietrich Henschel sú garantom najvyššej interpretačnej kvality.
Základné ladenie Wunderhorn-piesní z rokov 1892-1898 sa nesie v znamení horkého smiechu cez slzy. Raz naivná, raz groteskná, raz kruto tragická nálada pôvodne ľudovej predlohy, prepracovanej v dielni básnickej dvojice Armin-Brentano poskytol Mahlerovi ideálny materiál pre realizáciu svojich estetických priorít. Medzi 14 piesňami nechýbajú Prasvetlo, Kázanie svätého Antona rybám a Nebeský život, ktoré sa neskôr v mierne modifikovanej podobe stali súčasťou druhej a štvrtej symfónie. Počas vyše hodinovej percepcie tejto hudby sme vystavení predovšetkým konfrontácii s jej obrovským emocionálno-obsahovým preťažením, ako aj častou zmenou charakterov a nálad. Poslucháč sa veru musí tou nahrávkou aspoň päťkrát prelúskať, aby z Mahlerových piesní získal účinný zážitok. S prekvapením môže zistiť, že vo svojej dobe nepochopená modernosť „súčasníka budúcnosti“ siaha až do dnešných dní! Nezávisle od sluchových skúseností z 20.storočia pôsobia autorové harmonické, inštrumentačné a výrazové riešenia stále objavne.
Dramaturgia CD sa nepridržiava pôvodného vydavateľského poradia piesní, čo vďaka väčším kontrastom prispieva k ľahšej vnímateľnosti celku. Takmer polovica piesní čerpá z vojenskej tematiky a (nielen) preto základným žánrovým obrazom cyklu je pochod: raz smútočný, raz karikovane banálny, raz drsný, hrozivo vedie priamo pod šibenicu… Sme tiež svedkami fantastického humoru (Kázanie svätého Antona rybám), túžby po odlúčení (Kde pekné trúbky znejú), veľkolepo rozšírenej ľúbostnej jódlovačky v intenciách bachovskej koloratúry (Kto tú pesničku zložil?) či ostrého naturalizmu súťaženia osla a kukučky (Chvála vysokého rozumu), kde si Mahler údajne robí posmech z hudobných kritikov. Všetkej tejto bizarnosti, poetickosti a vrúcnej expresivity sa vysoko sugestívne zmocnili interpreti nahrávky. Barytón Dietricha Henschela kráča v šľapajach najlepších tradícií nemeckej piesňovej interpretácie od menovca Fischera-Dieskaua; jeho extrémne vyhrotená deklamácia sa neraz dostáva do pôsobivej opozície voči uslachtilej spevnosti prostej kantilény. Nad tým všetkým však vládne povznesená preduchovnelosť a nepreberné bohatstvo farieb. Podobným umením jemného rozlišovania či meditácie sa vyznačuje aj vokálny prejav britskej mezzosopranistky Sarah Connolly, ktorej deklamačné majstrovstvo sa vyrovná úrovni rodeného Nemca. Za zmienku stojí aj koloratúrna ľahkosť jej hlasu a zvonivá nosnosť výšok. Orchester muzicíruje s patričným dôrazom a švihom, nad čím bdie nadhľad Herreweghe-a a jeho energická taktovka. Priestorové uplatnenie vyváženej zvukovej vertikály, transparentnosť a zrozumiteľnosť faktúry zodpovedajú najvyšším parametrom. Pomerne uspokojujúci je trojjazyčný booklet, z ktorého sa dozvieme aj menoslov orchestra, no texty piesní v ňom nenájdeme. (Ostáva nám ďalší neoceniteľný internetový portál www.recmusic.org .)
Tamás Horkay