V ďalšom pokračovaní série hudobných analýz sme vybrali na mušku vokálno-inštrumentálne dielo, priam gigantické oratórium Kristus od Franza (Ferenca) Liszta, ktoré sa pre interpretačné nároky a mimoriadny rozsah predvádza len málokedy. Autorovi sme v uplynulom roku pripomenuli 210. výročie narodenia.
Fenomén Liszt predstavuje samostatnú kapitolu v dejinách hudby. Nielen že životopis maďarského génia sa rozprestiera na časovom úseku takmer celého 19. storočia, nielen že nám pripomína najväčšieho klavírneho virtuóza a zároveň pedagóga všetkých čias, ale výrazne ovplyvnil aj vývin klasickej hudby – bol skutočným jej novátorom a revolucionárom, ako Beethoven či neskôr Chopin alebo Wagner.
Lisztova hudobná tvorba je charakteristickou svojou neukončenosťou a dynamizmom, je neustále vo vývoji a preto ju nemôžeme štylisticky opísať ako jednotný, homogénny jav. Musíme na ňu prihliadať ako na rad kapitol a životných periód: na obdobie rokov mladosti a virtuózne roky tvorcu krkolomno-zovňajškových uhorských rapsódií, na weimarské obdobie popredného dirigenta a tvorcu symfonických básní, na rímske obdobie tvorcu duchovnej hudby a na obdobie staroby, keď svojim puritánskym zvukovým asketizmom si skladateľ môže podať ruky rovno s Bartókom.
Rímske obdobie
Hoci Lisztova biografia je dostatočne bohatá a vzrušujúca, musíme sa tu obmedziť na rímske obdobie, keď vzniklo aj oratórium Kristus. Liszt v Ríme strávil osem rokov (1861-1869) a aj neskôr sa do večného mesta pravidelne vracal. Tento pobyt súvisí aj so zamýšľanou svadbou so svojou dlhoročnou družkou, kňažnou Carolyne Wittgenstein, ku ktorej za dobrodružných okolností napokon nedošlo (hoci na svete bol aj pápežský súhlas). Lev koncertných sál a idol žien však vstúpil do cirkvi (1865), prijal nižšie kňazské sviatosti a nasťahoval sa do Vatikánu. Koncertoval už len výnimočne, aj to len na dobročinné účely. Na súkromnej audiencii ho prijal aj samotný pápež Pius IX.
Hudobný jazyk rímskeho obdobia sa nachádza logicky na polceste medzi veľkoromantickým weimarským obdobím a asketickým obdobím staroby. Vznikajú tu predovšetkým sakrálne diela ako omše, Rekviem pre mužský zbor, druhé oratórium popri Kristovi Svätoalžbetínska legenda, niekoľko znamenitých klavírnych kompozícií (dve legendy, Španielska rapsódia, dve koncertné etudy)… Lisztov štýl sa stáva menej bombastickým a nabubrelým, zjednodušuje sa a zvnútorňuje. Zasahuje do ríše modality, inšpiruje sa gregoriánom a dokonca aj pentatonikou, technika tematickej transformácie (obdoba Wagnerových leitmotívov) už nie je natoľko určujúca. Harmónia sa ďalej chromatizuje a je obohatená o maďarskú alebo cigánsku stupnicu s dvomi zväčšenými sekundami. Inštrumentácia a zvukovosť sa zjemňujú a diferencujú, niekedy až smerom k impresionizmu.
Zrod Krista ako kľúčového diela
Ak sme si vedomí mnohotvárnosti Lisztovej osobnosti, pochopíme, že myšlienka komplexne zhudobniť púť prorockej postavy zakladateľa kresťanstva, Ježiša Krista ho zamestnávala už na začiatku weimarských rokov. V roku 1853 chcel požiadať svojou priateľa, básnika Georga Herwegha o text k zamýšľanému oratóriu, no vtedy z nápadu k realizácii nedošlo. Ďalšou pohnútkou bolo predvedenie Berliozovho oratória Kristovo detstvo (1857, Liszt dirigoval), kedy si predstavoval spoluprácu s družkou Carolyne a so skladateľom Petrom Corneliom. Nakoniec v roku 1862, už v Ríme prikročil k uskutočneniu tohto mohutného projektu. Pracoval na ňom celé štyri roky a 29.9.1866 (podľa poznámky na rukopise) tvorivý proces dokončil, i keď časti č. 8 a 13 prikomponoval až o rok neskôr.
Oratórium Kristus je najveľkolepejším, najtypickejším a najvýznamnejším dielom rímskeho obdobia, ale patrí aj k najdokonalejším kompozíciám u Liszta vôbec. Jej predvedenie trvá presne tri hodiny, čo zodpovedá dĺžke Mozartových zrelých opier (gigantickejšie bývajú už len Wagnerove hudobné drámy, nehovoriac o niektorých experimentoch v hudbe 20.-21. storočia.) Obsadenie predpokladá stredne veľký symfonický orchester, miešaný zbor, šesť vokálnych sólistov a organ, prípadne harmónium. Orchester obsahuje všetky štandardné dychové a sláčikové nástroje od pikoly po tubu plus harfu, zvony, činely, tympany a veľký bubon.
Oratórium sa skladá z troch veľkých celkov Vianočné oratórium, Po zjavení a Utrpenie a vzkriesenie, ktoré sa vnútorne členia na štrnásť častí (5+5+4). Text, ktorý vybral a zostavil sám Liszt sa opiera o pasáže z Písma, katolíckej liturgie a niektoré stredoveké hymny. Mottom oratória je citát z listu sv. Pavla Efezanom 4, 15: „Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.”1
Predloha a koncepcia
Ako vidíme, predloha je značne rôznorodá a preto sa tu nejedná o oratórium v zmysle Bacha, Händla alebo Mendelssohna, s jednotným sujetom a dramaturgiou. Lisztov Kristus je sériou veľkých alebo menších fresiek, nie vždy úzko súvisiacich žánrových obrazov a výjavov zo života Spasiteľa. Je vecou estetických priorít či presvedčenia, či to budeme považovať za nedostatok alebo jednoducho prijmeme ako autorskú koncepciu.
Medzi zvukovo-výrazovým charakterom a obsadením jednotlivých častí nachádzame obrovské kontrasty. Niektoré čisto orchestrálne časti by sa osvedčili aj ako samostatné symfonické básne, viď Pochod troch kráľov alebo Zázrak (aj keď v ňom veľmi krátko zaznieva aj ľudský hlas). Niektoré časti si vystačia s miešaným zborom a so skromným sprievodom organa, ako Stála matka radostná, Otče náš alebo Blahoslavenstvá. Najmonumentálnejšie sú však veľké vokálno-inštrumentálne časti s účasťou sólistov: najmä hymnus Stála matka bolestivá, ktorý sa v organizme oratória trochu stráca, hoci určite patrí k najautentickejším a najintenzívnejším Stabat materom v hudobnej histórii.
Storočná cesta
Po stránke hudobných prostriedkov je Kristus taktiež nanajvýš heterogénny. Nachádzame tu jednohlasný gregorián, ľudovú pastiersku píšťalu, modalitu a pentatoniku, tradičnú funkčnú harmóniu i veľkoromantickú chromatiku, cigánsku i celotónovú stupnicu; veľkolepú vášnivosť i asketickú vrúcnosť, „hrubo” inštrumentované i jemne farebne diferencované úseky, operné efekty a tiež palestrinovské a bachovské názvuky. Podľa Alana Walkera je prvou vecou, ktorú si nezaujatý pozorovateľ všimne, že hudba postupne kráča od veľmi jednoduchého k veľmi zložitému: „za tri hodiny oratórium poprechádza storočnú cestu po stránke harmonického vývoja”, začína pastorálne prostou hudbou pri narodení Krista a končí prorocky, keď líči utrpenie a vzkriesenie2. Podľa Alfreda Einsteina v oratóriu dominuje katolizujúca extáza a jej opak, extrémna františkánska prostota3.
Novátorskú techniku tematickej transformácie Liszt tu takmer nepoužije, spolieha sa skôr na zabezpečenie jednoty diela pomocou motivických reminiscencií. Veľmi dôležité sú gregoriánske nápevy Rorate coeli a Angelus, ktoré spája interval stúpajúcej kvinty – najmä s tým prvým sa stretneme viackrát a mohli by sme ho označiť za hudobné motto skladby. Významnými, vracajúcimi motívmi sú aj štvorhlasné Aleluja z druhej časti a hlavný motív z desiatej časti Príchod do Jeruzalema.
Prikročíme k analýze jednotlivých častí.
Prvý celok – Vianočné oratórium
1. Úvod
Andante sostenuto – dórska modalita in d – orchester – 6 minút
Vstup do oratória je vyhradený spomínanému gregoriánskemu nápevu Rorate coeli desuper, z ktorého skladateľ rozvinie imitačne bohaté polyfonické pletivo.
Notový príklad č. 1
Je to mimoriadne skromná, prostá, archaicky znejúca a predsa vznešená hudba, ktorá vyjadruje „éterický lesk betlehemského neba v noci Kristovho narodenia” (Walker). Objavia sa ešte dva motívy, no bohatšieho rozvinutia sa nedočkajú. Sordinované sláčiky a drevá vytvárajú intímnu, jemnocitnú atmosféru.
2. Pastorále a zvestovanie anjela (anunciácia)
Allegretto moderato, pastorale – G dur – sóla, zbor, orchester – 19 minút
Prvý, dlhší úsek je zverený orchestru. Hlavný motív je modifikáciou gregoriánskej melódie Angelus, zverený na začiatku anglickému rohu, par excellance pastorálnemu nástroju. Mixolýdická modalita sa strieda s diatonikou, tonálne a rytmicky ide o oveľa komplexnejšiu, plnokrvnejšiu hudbu. Liszt ani tu nesiaha po tradičných formových riešeniach, ale po voľnom evolučnom rozvíjaní a mnohonásobnej transpozícii dvoch resp.troch motívov, z ktorých tretím je už spomenuté Aleluja.
Notový príklad č. 2
Asi v polovici časti sa ozve sólový soprán bez sprievodu s antifónou Angelus. Je to hudba narodenia, kde Anjel zvestuje pastierom veľkú radosť. Postupne sa pripoja ženské hlasy, neskôr celý zbor a sólový tenor, pričom faktúra je výhradne homofónna – požiadavke zvlášť intenzívneho výrazu zvykne Liszt vyhovieť použitím unisóna. Po nezanedbateľnej vnútornej gradácii časť uzatvára krátka, pomalá orchestrálna dohra, strácajúca sa v posvätnom tichu.
3. Stála matka radostná (Stabat mater speciosa)
Lento sostenuto, misterioso – G dur – zbor, organ – 16 minút
Liszt tu zhudobnil pendant oveľa známejšieho hymnu Stabat mater dolorosa. Na text neznámeho autora ho upozornil jeho zať Émile Ollivier, ktorý ho našiel v parížskej Národnej knižnici. Obsahuje 23 strof, ktoré Liszt hudobne usporiadal do nasledujúceho vzorca:
A (4 strofy) – A1 (4 strofy) – A2 (6 strof) – B (3 strofy) – C (3 strofy) – D (1 strofa) – B (2 strofa). Medzi tu načrtnutými formovými dielmi však nie sú extrémne kontrasty. Prevažne ide o akordickú, minimálne polyfonicky oživenú syrytmickosť a jemne zmyselnú, no opatrne modulujúcu chromatiku, slúžiacu zobrazeniu tichému, vrúcnemu jasu. Dynamika sa pohybuje v nízkej hladine s výnimkou štyroch zvukových vrcholov vrátane záverečného Amen, z ktorých najintenzívnejší je na slová Inflammatus et accensus. K vnútornej diferenciácii prispievajú aj jemne odstupňované tempové zmeny.
4. Hra pastierov pri jasliach
Allegretto pastorale – Religioso – G dur, A dur, F dur, A dur – orchester – 12 minút
Liszt nadväzuje na diskrétne panteistickú náladu z prvých dvoch častí, no rozvinie je do širších symfonických rozmerov. Atmosféra je vyslovene priateľská a milá, prírodná a ľudová, plná nežne prúdiach melódií (až šesť tém tu možno identifikovať). Počuť tu dokonca náznaky intonácie dôverne známych vianočných piesní, konkrétne v tretej téme, ktorú skladateľ koncipoval triálne: použil tri trojtaktové frázy ako alternatívu k tradičnej štvortaktovosti. Inštrumentácia je nesmierne vynaliezavá a uprednostňuje drevené dychové nástroje, na svoje si opäť príde anglický roh. Štruktúra časti je ABCA – B prináša chorálovo znejúci lyrický nápev (Religioso) a C predstavuje akoby rozvedenie s nie príliš hrozivou gradáciou. Tonalita je rýdzo diatonická. V kóde síce nenápadne, ale ozve sa motív Aleluja.
5. Pochod troch kráľov
Allegro non troppo – Adagio sostenuto ed expressivo assai – Tempo I – c mol, Des dur, H dur, C dur – orchester – 16 minút
Dôstojné vyvrcholenie prvého celku v podobe plnohodnotnej symfonickej básne. Liszt do partitúry zaradil dva biblické citáty, ktoré majú zdôrazniť charakter programovej hudby – jeden o betlehemskej hviezde, ktorú nasledovali traja králi a druhý o daroch, ktoré Ježiškovi doniesli. Schéma časti je ABCB. Diel A je v užšom slova zmysle pochodom, modálne zafarbeným s trojtaktovým frázovaním; v jeho strede počujeme nefalšovanú maďarskú-uhorskú intonáciu, pravý verbunk.
Notový príklad č. 3
Diel B prináša veľkorysé široké legáto a diel C zase zvnútornenú expresívnu kontempláciu, po ktorej nasleduje vystupňovaný návrat dielu B. Konečne sa rozozvučí celý orchester; pre Liszta je príznačné individuálne exponovanie dychových nástrojov, no zároveň sa splývajú so sláčikmi. Bohatý modulačný plán taktiež prispieva k strhujúcej veľkoleposti vyznenia.
Druhý celok – Po zjavení
6. Blahoslavenstvá
Andante – E dur – baryton, zbor, organ – 10 minút
Druhý celok je založený na Matúšovom evanjéliu. Šiesta časť bola pôvodne samostatnou skladbou a zhudobňuje Kázeň na vrchu o ôsmych blahoslavenstvách. Barytón a zbor s nenápadnou podporou organu sa striedajú v zdržanlivej, čiastočne modálnej a modulačne bohatej textúre: stretnú sa až na konci, keď s hojnou expresívnosťou rozvinú slová „Blahoslavení prenasledovaní pre spravo dlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo”. (Matúš 5, 10) Táto časť je akousi rapsodickou vokálnou fantáziou, no na jej začiatku sa ozve gregoriánske motto Rorate coeli.
7. Otče náš
Andante pietoso – As dur – zbor, organ – 9 minút
Po homofónnej syrytmickosti predošlej časti tu máme do činenia s dokonalým neorenesančným sťa by motetom: dominujú prísne imitácie a linearita, voľné motivické rozvíjanie a zdržanlivé stvárnenie slova. Aj harmonický pôdorys je stabilnejší, tonalita je diatonická. Z hľadiska úprimnej religiozity patrí k najkrajším miestam v celom oratóriu.
8. Založenie Cirkvi
Andante maestoso assai – Andante, un poco mosso – E dur – zbor, organ, orchester – 5 minút
Liszt v tejto časti zhudobnil slová o založení Cirkvi (Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Matúš 16, 18) pomocou doprevádzaného recitatívu mužského resp. miešaného zboru v unisóne, v prvých 32 taktoch bez stabilizovanej tóniny. Do stredu pridal frapantný diatonický štvorhlasný úryvok z vlastnej Pápežskej hymny.
9. Zázrak
Agitato – Allegro strepitoso – Andante – C dur, Cis dur – baryton, zbor, orchester – 9 minút
Ďalší klenot programovej hudby, navyše jedna z mála pasáží, ktoré svojou akčnosťou pripomínajú tradičné oratórium. Liszt tu reflektoval na slová o hroznej búrke, ktorá sa strhla na mori a ktorú Ježiš utíšil (Matúš 8, 24-26). Skladba sa skladá z dvoch úsekov. Prvý je takmer celý chromatický-atonálny a kombináciou zmenšených akordov a rôznych mixtúr, ale aj celotónovej stupnice líči burácanie prírodných živlov i ľudskú zúfalosť. Ako predel sa krátko ozve unisono mužského zboru a vzápätí nesprevádzaný barytón v role Ježiša. Druhý úsek zobrazuje utíšenie, vydýchnutie, upokojenie pomocou étericky zmyselných harmónií (evokujú aj vnem dúhy). Po slovách Krista počuť motív, ktorý zaznel aj na začiatku Blahoslavenstiev.
10. Príchod do Jeruzalema
Allegro moderato – E dur – soprán, mezzosoprán, tenor, bas, zbor, orchester – 14 minút
Táto časť patrí k najheterogénnejším – objavujú sa v nej modalita i diatonika s veľkým množstvom tonálnych vybočení a malých tempových zmien. Prevažuje plný, sýty zvuk s prvoradou funkciou zboru a triumfálny ráz: vidíme pomalé vpochodovanie Krista na somári a počujeme neutíchajú jasot davu na slová „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!” (Matúš 21, 9). Liszt použil aj fúgovú expozíciu, evidentne inšpirovanú Bachom. Zo sólistov je najviac zamestnávaný mezzosoprán. Autor kombinuje a nespočetne variuje dva motívy, z ktorých prvý má gregoriánsky pôvod. Priznajme si, bez tejto motivickej jednoty by sa časť mohla formovo „rozpadnúť”.
Notový príklad č. 4
Tretí celok – Utrpenie a vzkriesenie
11. Tristis est anima mea (Moja duša je smutná)
Lento assai – a mol, cis mol, Des dur – barytón, orchester – 15 minút
Azda najsubjektívnejšie ladená časť oratória čerpá zo scény na Olivovej hore (resp. Getsemanskej záhrade), keď Kristus krátko pred ukrižovaním vypil povestný kalich horkosti do dna (Marek 14, 34-36). Liszt tu bohato využíva inštrumentálny recitatív, sekundové prieťahy, cigánsku stupnicu a „tristanovskú” chromatiku na znázornenie najhlbšieho žiaľu a tragiky, vedomie blížiacej sa smrti. V strednom úseku máme do činenia s vášnivo-zúfalou gradáciou, ktorá ukazuje, ako možno dosiahnuť domnelé zrýchlenie bez zmeny tempa, len permanentne zvýšenou hybnosťou. V poslednom úseku možno tiež obdivovať excelentnú psychologizáciu, keď autor na slová „Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.” pertraktuje vnútorne bohato konfliktnú hudbu so záverečnou durovou rezignáciou (a teda zábleskom nádeje).
12. Stála matka bolestivá (Stabat mater dolorosa)
Molto lento – f mol – sóla, zbor, organ, harmónium, orchester – 39 minút
Suverénne najdlhšia, monumentálna freska v rozsahu 942 taktov na známu báseň Jacopone da Todiho z 13.storočia, ktorý líči bolesť Panny Márie pod Kristovým krížom. Jedná sa o sériu voľných variácií v nasledujúcej štruktúre:
A (4 strofy) – B (4 strofy) – C (4 strofy) – A1 (2 strofy) – C1 (1 strofa) – A2 (1 strofa) D (1 strofa) – B, A (1 strofa) – C2 (1 strofa) – A, D (1 strofa).
Diel C sa opiera o tzv.krížový motív z predošlej časti, ktorý Liszt rozvinul do podoby dvoch výnimočne sugestívnych expresívnych vrcholov na slová „Crucifixi fige plagas” a „Morte Christi praemuniri”; diel A zas využíva pôvodný gregoriánsky nápev. Všetko je tu o bolesti a chromatike s často, ale minimálne diferencovanými tempami a s obrovským bohatstvom tonálneho plánu (hudba je prítomná aspoň v trinástich stabilizovaných tóninách). O kontrast sa starajú dynamické a zvukové zmeny vo všetkých možných kombináciách aparátu, neraz počuť aj protipostavenie zvukových blokov na spôsob benátskej polychórovosti. Skladbu uzatvára krátke zjasnenie do F dur na slová „Paradisi gloria. Amen”
13. O filii et filiae (Ó synovia a dcéry) -Veľkonočná hymna
Un poco animato – eolská in f – ženský (detský) zbor, harmónium – 3 minúty
Po dusivej chromatickej komplexnosti predošlej časti sa akoby ocitáme uprostred ľadového kúpeľa. Ide o puritánsky jednoduchú kratučkú, modálnu hudbu na tri slohy Veľkonočnej hymny z liturgie s refrénom na Aleluja. Efekt prostej posvätnosti sa znásobí, keď ju spieva dievčenský zbor.
14. Resurrexit
Allegro mosso, Andante, Andante maestoso – d mol (začiatok), E dur (záver) – kompletný aparát – 7 minút
Krátke, úderné, katarktické finále, zobrazujúce radosť zo zmŕtvychvstania a sumarizujúce najdôležitejšie motívy oratória aj s hlaholom zvonov. Objaví sa „bachovská” fúgová expozícia na slová „Kristus víťazí, Kristus vládne, Kristus panuje”:
Notový príklad č. 5
Tonálny plán opäť prechádza cez desať tónin a striedajú sa tu modalita s diatonikou.
Premiéra celého oratória sa uskutočnila 29.5.1873 v Herderovskom kostole vo Weimare pod taktovkou samotného Liszta. Zúčastnili sa jej aj Richard Wagner s Cosimou, no podľa jej denníka sa im dielo príliš nepáčilo (na rozdiel od väčšiny obecenstva). V Pešti došlo k uhorskej premiére ten istý rok 9. novembra, keď dirigoval Hans Richter. V tlači uzrelo dielo svetlo o rok skôr u Juliusa Schubertha.
Ako sme už spomenuli, Kristus sa pre vysoké nároky na interpretáciu predvádza skôr výnimočne, no v roku 2011, z príležitosti 200. výročia Lisztovho narodenia zaznel súčasne na dvanástich miestach. Zoznam nahrávok dodnes nie je príliš bohatý. Za meritórnu klasiku možno každopádne považovať platňu Hungaroton z roku 1986, na ktorej diriguje Antal Doráti Maďarský štátny koncertný orchester a Spevácky zbor Maďarského rozhlasu a televízie.
1Všetky citáty z Biblie uvádzam v slovenskom preklade podľa zdrojov dostupných na internete, textová predloha oratória je samozrejme v latinčine.
2Walker, Alan: Liszt Ferenc 3. Az utolsó évek, str. 257. Budapest 2003, v originále 1989
3Einstein, Alfred: Hudba v období romantizmu, str. 235. Bratislava 1989, v originále 1947