Naše médiá sú okrem koronavírusu plné najmä kauzami z oblasti justície, prenasledovaním či očistou (každý nech si vyberie) od „mafie“ minulej vlády Smeru a tým súvisiacou reformou spravodlivosti na Slovensku. A s tým úzko súvisí aj čerstvé zvolenie Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora.
Myslím, že väčšina obyvateľstva je rada, ak nemusí chodiť na súdy ani na prokuratúru a uvedené témy ju až tak intenzívne nezaujímajú. Zato už dlhšie ma zamestnáva osoba Daniela Lipšica v súvislosti s účelovou zmenou súvisiacich zákonov, podľa ktorej generálnym či špeciálnym prokurátorom môže byť aj neprokurátor. Ako všetci vieme, Lipšic je advokát, čiže na druhej strane pomyselnej právnej barikády. Napriek tomu má mnoho fanúšikov medzi politikmi súčasnej vládnej koalície, ktorí chceli, aby sa do jednej zo spomenutých honosných funkcií dostal.
A stalo sa. V týchto dňoch zvolili Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, až 79 hlasmi v parlamente. Je to mimoriadne dôležitá a zodpovedná funkcia, o tom niet pochýb. Poslancom neprekážal ani latentný konflikt záujmov, ani intenzívna politická angažovanosť v minulosti (KDH, NOVA…). Ale to, že im neprekážal ani fakt, podľa ktorého bol Lipšic nie tak dávno (celkom presne: trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 10.10.2017) právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia – nuž toto je viac než škandál. Toto je hrozne škaredý, špinavý suterén nášho vnímania práva a etiky.
Pripomínam, že nielen radoví učitelia (ku ktorým patrím aj ja), ale všetci, ktorí pracujú vo verejnom sektore musia byť bezúhonní a túto bezúhonnosť musia z času na čas zdokladovať. Čiže musíme mať čistý register trestov a pred nástupom do zamestnania si musíme zaobstarať výpis, prípadne aj odpis z neho. Nebolo tak dávno, keď kvôli ojedinelému prípadu sexuálneho zneužitia museli si všetci učitelia hromadne zaobstarať odpisy, aj keď už v školstve pracovali desiatky rokov – našťastie, na rozdiel od starých čias sme nemuseli chodiť na prokuratúru, riešilo sa to niekoľkými kliknutiami, elektronicky.
Učitelia, verejní a štátni zamestnanci majú teda podmienku bezúhonnosti – a špeciálny prokurátor, ktorý má dozerať na dodržiavanie práva okrem iného aj v oblasti extrémizmu, nie? Osoba, ktorá má tak strašne veľa kamarátov v politike (istého zafarbenia, samozrejme pravicového), že jej prejde aj nasledujúce: v septembri 2016 usmrtil chodca na prechode? Okrem iného aj preto, lebo – ako sa v uznesení píše – sa nedostatočne venoval riadeniu vozida a aj príliš rýchlo jazdil? (Podľa znalca šlo auto Daniela Lipšica rýchlosťou v rozmedzí 56,4 – 62,4 kilometra za hodinu. Čiže zreteľne viac ako predpísaná päťdesiatka.)
Mnohí fanúšikovia súčasnej vlády a špeciálne Lipšica ho ospravedlňujú. Ak už vôbec musia, lebo v médiách sa jeho autonehoda „taktne“ nespomína. Vraj to bola len nehoda, ktorá sa môže stať každému… Nuž Božie cesty sú naozaj nevyspytateľné, ale ak jeden zodpovedný šofér jazdí predpísanou rýchlosťou a venuje sa riadeniu vozidla stopercentne, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa mu čosi také prihodilo. Nie, Lipšic jednoznačne zlyhal, za čo bol aj potrestaný. Každý má však právo na nový začiatok, na odpustenie, o tom niet pochýb. Ale nie na funkciu nielen špeciálneho, ale hoci aj obyčajného prokurátora.
Tamás Horkay
Použité zdroje: